Brusel
Grand-Place
Hlavné námestie Bruselu je od roku 1998 na zozname UNESCO. Po francúzskom bombardovaní v roku 1695 ho mestské cechy obnovili v barokovom štýle, gotická radnica so štíhlou vežou z rokov 1401 až 1455 však prežila. Najkrajšie je skoro ráno a večer, keď sú fasády osvetlené. V auguste párnych rokov tu leží obrovský kvetinový koberec, najbližšie v roku 2028.
Manneken Pis a centrum
Bronzová soška čurajúceho chlapčeka od Jérôma Duquesnoya staršieho stojí od roku 1619 na rohu dvoch uličiek asi 300 metrov od Grand-Place. Na podstavci je od roku 1965 kópia, originál je v Mestskom múzeu. Soška má šatník s približne tisíckou kostýmov, do ktorých ju obliekajú pri rôznych príležitostiach. Neďaleko vedú Kráľovské galérie svätého Huberta, presklená pasáž otvorená v roku 1847, kde si Jean Neuhaus v roku 1857 otvoril obchod a jeho vnuk tu v roku 1912 vymyslel plnenú pralinku.
Mont des Arts a múzeá
Medzi dolným a horným mestom sa dvíhajú záhrady Mont des Arts s výhľadom na radničnú vežu. Nad nimi sú Kráľovské múzeá výtvarných umení vrátane Múzea Magritta, otvoreného v roku 2009 s rozsiahlou zbierkou tohto surrealistu. Kráľovský palác je otvorený pre verejnosť len v lete, v roku 2026 od začiatku júla do polovice augusta, s rezerváciou vstupu. Milovníci secesie by nemali vynechať Hortovo múzeum, dom a ateliér architekta Victora Hortu, ktoré sú na zozname UNESCO.
Atómium a európska štvrť
Atómium postavili na svetovú výstavu Expo 58. Má výšku 102 metrov a jeho deväť guľových sfér znázorňuje kryštál železa zväčšený 165 miliárd krát. Leží na severe mesta v štvrti Heysel, kam z centra jazdí metro linky 6. Európska štvrť s Európskym parlamentom a Komisiou je naopak na východ od centra. Návštevnícke centrum Parlamentarium a Dom európskych dejín sú bezplatné a vhodné aj pri daždi.
Flámske mestá
Bruggy
Historické centrum Brúgg je od roku 2000 na zozname UNESCO. Na námestí Markt stojí 83 metrov vysoká zvonica, na ktorú vedie 366 schodov. Vstup sa rezervuje online na konkrétny čas, každých 20 minút smie hore 15 až 25 ľudí. V Kostole Panny Márie s 115 metrov vysokou tehlovou vežou je mramorová Madona s dieťaťom, ktorú Michelangelo vytvoril okolo roku 1504. K Bruggám patrí aj tichý beginský dvor a jazierko Minnewater.
Najkrajšie sú Bruggy ráno a večer, keď odídu jednodňoví návštevníci. Z Bruselu ide vlak asi hodinu, zo stanice je to do centra 1,7 kilometra pešo alebo pár minút autobusom.
Gent
Gent je väčší a živší ako Bruggy, s množstvom študentov. V Katedrále svätého Bavona visí Gentský oltár, polyptych Klaňanie sa Mystickému Baránkovi, ktorý bratia Hubert a Jan van Eyckovci dokončili v roku 1432. Hrad Gravensteen z roku 1180 bol sídlom flámskych grófov. Najkrajší pohľad je z mosta svätého Michala na nábrežia Graslei a Korenlei s cechovými domami. Z Bruselu je to vlakom asi 37 minút, zo stanice Sint-Pieters do centra jazdí električka.
Antverpy
Antverpy majú prístav, ktorý je po Rotterdame druhým najväčším v Európe. Katedrála Panny Márie so 123 metrov vysokou vežou je najväčším gotickým kostolom v Belgicku a visia v nej obrazy Petra Paula Rubensa. Rubensov dom sa rekonštruuje a historická obytná časť je zatvorená, otvorená zostáva záhrada a nová expozícia, preto si stav pred návštevou overte. Tlačiareň Plantin-Moretus je na zozname UNESCO od roku 2005.
Už samotná stanica Antwerpen-Centraal z rokov 1895 až 1905 s obrovskou kupolou stojí za zastavenie. Za pozornosť stojí aj múzeum MAS z roku 2011 pri prístave s vyhliadkou zo strechy a Kráľovské múzeum výtvarných umení (KMSKA), ktoré sa v roku 2022 znovu otvorilo po jedenástich rokoch prestavby.
Leuven
Univerzitné mesto 22 minút vlakom od Bruselu má jednu z najozdobnejších gotických radníc v krajine, postavenú v polovici 15. storočia. Univerzitu tu založili v roku 1425 a je najstaršou v Nízkych krajinách. Námestie Oude Markt, obkolesené kaviarňami a barmi, sa prezýva najdlhší bar na svete. Leuven je aj domovom pivovaru Stella Artois.
Mechelen
Mechelen bol na začiatku 16. storočia za Margity Rakúskej hlavným mestom Nízkych krajín. Veža Katedrály svätého Rumolda meria 97 metrov a vedie na ňu viac ako 500 schodov. Mesto je známe tradíciou zvonkohier a sídli tu Kráľovská škola zvonkohry, kam chodia študenti z celého sveta. Pamätník Kazerne Dossin pripomína tranzitný tábor, z ktorého boli deportovaní Židia z Belgicka. Z Bruselu je to vlakom 22 až 25 minút.
Ypres a Flanderské polia
Mesto Ypres (flámsky Ieper) bolo počas prvej svetovej vojny takmer úplne zničené a po vojne ho obnovili. V obnovenej súkenníckej hale z 13. storočia sídli In Flanders Fields Museum, ktoré vojnu opisuje cez osudy ľudí. Pri Ypres Nemci 22. apríla 1915 prvýkrát masovo použili jedovatý plyn.
Menenská brána z roku 1927 nesie mená 54 395 vojakov Commonwealthu, ktorých hroby nie sú známe. Každý večer o 20.00 tu trubači zo spolku Last Post Association zastavia premávku pod bránou a zatrúbia Last Post. Neďaleko leží Tyne Cot, najväčší vojenský cintorín Commonwealthu na svete s 11 965 hrobmi, a v Langemarku nemecký cintorín, kde je pochovaných viac ako 44 000 vojakov. Od roku 2023 sú tieto miesta súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Z Bruselu sa do Ypres ide vlakom s prestupom asi dve hodiny.
Ardeny a Valónsko
Dinant
Mestečko na rieke Máse leží pod skalnou stenou, na ktorej stojí citadela. V hlavnej sezóne na ňu vedie lanovka od kolegiátneho kostola Notre-Dame s cibuľovitou vežou. V Dinante sa narodil Adolphe Sax, vynálezca saxofónu, a pri meste stojí skalný hrot Rocher Bayard. Z Bruselu je to autom asi 100 kilometrov, vlakom s prestupom v Namure necelé dve hodiny.
Durbuy, Han-sur-Lesse a Bouillon
Durbuy s kamennými uličkami sa z marketingových dôvodov nazýva najmenším mestom sveta. Jaskyne Han-sur-Lesse sú jedným z najnavštevovanejších miest Valónska a k vchodu sa jazdí historickou električkou. Hrad v Bouillone patril Godefroyovi z Bouillonu, ktorý ho v roku 1082 zdedil a neskôr predal, aby financoval prvú križiacku výpravu.
Namur, Bastogne a Waterloo
Citadela v Namure, hlavnom meste Valónska, stojí nad sútokom Sambry a Másy. V Bastogne pripomína Bastogne War Museum, otvorené v roku 2014, bitku v Ardenách na prelome rokov 1944 a 1945. Pri Waterloo južne od Bruselu sa dá vystúpiť na Levovu mohylu, umelý kopec s 226 schodmi nad bojiskom z roku 1815.
Pobrežie
Celé 67 kilometrov dlhé belgické pobrežie spája pobrežná električka Kusttram z De Panne pri francúzskej hranici do Knokke-Heist pri Holandsku. Je to najdlhšia električková trať s metrovým rozchodom na svete, v lete jazdí každých 10 minút. Ostende je najväčším prímorským mestom s dlhou promenádou, z Brúgg je tam vlak len 13 minút. Knokke-Heist so štvrťou Het Zoute je najluxusnejšie letovisko, De Haan pokojnejšie. V Oostduinkerke sa dodnes lovia krevety na koňoch v príbojovej zóne, čo je na svete raritou.
Ako sa medzi týmito miestami presúvať, opisuje stránka Doprava, návrhy, ako ich spojiť do cesty, sú na stránke Trasy. Ak plánujete aj Holandsko, pozrite si miesta na Holandsko.sk.